Život Prešova
online
online
Pred 81 rokmi, podpísalo nacistické Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu
08.05.2026 Celý región
Bratislava
8. mája (TASR) - Druhá svetová vojna sa v Európe skončila 8. mája 1945.
V tento deň, pred 81 rokmi, podpísalo nacistické Nemecko bezpodmienečnú
kapituláciu. Koniec druhej svetovej vojny v Európe si štáty
protihitlerovskej koalície pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad
fašizmom.
Akt kapitulácie Nemecka sa konal 8. mája 1945 v Berlíne o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci, a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj. V bývalom Československu, v období socializmu, sa víťazstvo nad fašizmom pripomínalo 9. mája ako Deň oslobodenia Československa Sovietskou armádou.
V Slovenskej republike (SR) bol od júna roku 1996 Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. V septembri 2025 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v rámci konsolidačného balíka zrušenie dňa pracovného pokoja na 8. mája na rok 2026. V tomto roku to je teda bežný pracovný deň, ale formálne ostane štátnym sviatkom.
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. Útoku predchádzala rozsiahla propaganda, ktorou sa Adolf Hitler snažil presvedčiť európske mocnosti o oprávnenosti ataku na Poľsko. Príslušníci SS dokonca zinscenovali porušenie hraníc zo strany Poľska, ktoré sa stalo zámienkou k útoku nemeckej armády.
Jediným spojencom Nemecka, ktorý po jeho boku zaútočil na Poľsko, bola vojnová Slovenská republika (1939 - 1945). Na stranu Nemecka sa pripojila s vidinou získania území na Orave a Spiši, ktoré po Mníchovskej dohode pripadli Poľsku. Slovenská armáda počas ťaženia zaznamenala 18 mŕtvych, viac ako 40 zranených a 11 nezvestných vojakov.
Britské ministerstvo zahraničných vecí už 1. septembra 1939 žiadalo Nemecko, aby zastavilo útočné akcie. Nasledujúci deň Spojené kráľovstvo a Francúzsko vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a 3. septembra vypovedali Nemecku vojnu.
Vojna o Poľsko trvala do prelomu septembra a októbra. Poľská metropola Varšava vzdorovala nemeckým jednotkám do 27. septembra a 29. septembra bola dobytá pevnosť Modlin. Posledných 180 poľských vojakov sa na polostrove Westerplatte v Gdanskej zátoke bránilo do 7. októbra.
Po dobytí celého polostrova už nacistické Nemecko ovládlo Poľsko až na jeho východnú časť obývanú nielen Poliakmi, ale aj Ukrajincami a Bielorusmi. Túto časť obsadil Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) na základe paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý podpísali 23. augusta 1939 ministri zahraničných vecí ZSSR a Nemecka Viačeslav Molotov a Joachimom von Ribbentrop.
Po ovládnutí Poľska zaútočilo Nemecko v apríli a máji 1940 na Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. Po vstupe Talianska do vojny na strane Nemecka, sa vojnové dianie presunulo aj na východ Európy, Balkán a do Grécka. Boje sa rozpútali i na severe Afriky. V júni 1941 Nemecko rozpútalo inváziu aj na samotný a v prvých momentoch zaskočený Sovietsky zväz.
Do svetovej vojny prerástla po útoku japonského letectva na americkú námornú základňu Pearl Harbor 7. decembra 1941, po ktorom vstúpili do bojov aj Spojené štáty americké (USA).
Obrat vo vojne nastal po bitke pri Stalingrade vo februári 1943, keď Wehrmacht zaznamenal obrovské straty. Zároveň sa sformovala protihitlerovská koalícia (USA, Spojené kráľovstvo) aj na západe, ktorej spolupráca vyústila do vylodenia v Normandii 6. júna 1944. Obkľúčené Nemecko napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe.
Bezpodmienečná kapitulácia Nemecka bola pôvodne podpísaná už 7. mája 1945 vo francúzskom meste Remeš. Keď sa o podpise kapitulácie dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za „predbežný protokol o kapitulácii Nemecka“. Akt podpísania kapitulácie v Remeši vnímal ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu vo vojne.
Stalinovu nevôľu vyvolala najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Podpis kapitulácie sa preto zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste. Druhá svetová vojna v Európe sa teda oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze to bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.
Porážkou fašistického Nemecka sa síce skončila druhá svetová vojna v Európe, avšak v Ázii a v Tichomorí boje pokračovali, kde proti spojencom stálo Japonsko. Po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945 vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na kapituláciu. O necelý mesiac bola na vlajkovej lodi amerického tichomorského loďstva Missouri v Tokijskom zálive podpísaná 2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá znamenala definitívny koniec druhej svetovej vojny.
Druhá svetová vojna registrovala účasť 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa bojovalo v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii či v južnej a juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov.
Vo vojne zahynulo približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel Sovietsky zväz. Jednou z najtragickejších kapitol druhej svetovej vojny bol holokaust, ktorému za obeť padlo takmer šesť miliónov Židov.
Akt kapitulácie Nemecka sa konal 8. mája 1945 v Berlíne o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci, a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj. V bývalom Československu, v období socializmu, sa víťazstvo nad fašizmom pripomínalo 9. mája ako Deň oslobodenia Československa Sovietskou armádou.
V Slovenskej republike (SR) bol od júna roku 1996 Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. V septembri 2025 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v rámci konsolidačného balíka zrušenie dňa pracovného pokoja na 8. mája na rok 2026. V tomto roku to je teda bežný pracovný deň, ale formálne ostane štátnym sviatkom.
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. Útoku predchádzala rozsiahla propaganda, ktorou sa Adolf Hitler snažil presvedčiť európske mocnosti o oprávnenosti ataku na Poľsko. Príslušníci SS dokonca zinscenovali porušenie hraníc zo strany Poľska, ktoré sa stalo zámienkou k útoku nemeckej armády.
Jediným spojencom Nemecka, ktorý po jeho boku zaútočil na Poľsko, bola vojnová Slovenská republika (1939 - 1945). Na stranu Nemecka sa pripojila s vidinou získania území na Orave a Spiši, ktoré po Mníchovskej dohode pripadli Poľsku. Slovenská armáda počas ťaženia zaznamenala 18 mŕtvych, viac ako 40 zranených a 11 nezvestných vojakov.
Britské ministerstvo zahraničných vecí už 1. septembra 1939 žiadalo Nemecko, aby zastavilo útočné akcie. Nasledujúci deň Spojené kráľovstvo a Francúzsko vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a 3. septembra vypovedali Nemecku vojnu.
Vojna o Poľsko trvala do prelomu septembra a októbra. Poľská metropola Varšava vzdorovala nemeckým jednotkám do 27. septembra a 29. septembra bola dobytá pevnosť Modlin. Posledných 180 poľských vojakov sa na polostrove Westerplatte v Gdanskej zátoke bránilo do 7. októbra.
Po dobytí celého polostrova už nacistické Nemecko ovládlo Poľsko až na jeho východnú časť obývanú nielen Poliakmi, ale aj Ukrajincami a Bielorusmi. Túto časť obsadil Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) na základe paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý podpísali 23. augusta 1939 ministri zahraničných vecí ZSSR a Nemecka Viačeslav Molotov a Joachimom von Ribbentrop.
Po ovládnutí Poľska zaútočilo Nemecko v apríli a máji 1940 na Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. Po vstupe Talianska do vojny na strane Nemecka, sa vojnové dianie presunulo aj na východ Európy, Balkán a do Grécka. Boje sa rozpútali i na severe Afriky. V júni 1941 Nemecko rozpútalo inváziu aj na samotný a v prvých momentoch zaskočený Sovietsky zväz.
Do svetovej vojny prerástla po útoku japonského letectva na americkú námornú základňu Pearl Harbor 7. decembra 1941, po ktorom vstúpili do bojov aj Spojené štáty americké (USA).
Obrat vo vojne nastal po bitke pri Stalingrade vo februári 1943, keď Wehrmacht zaznamenal obrovské straty. Zároveň sa sformovala protihitlerovská koalícia (USA, Spojené kráľovstvo) aj na západe, ktorej spolupráca vyústila do vylodenia v Normandii 6. júna 1944. Obkľúčené Nemecko napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe.
Bezpodmienečná kapitulácia Nemecka bola pôvodne podpísaná už 7. mája 1945 vo francúzskom meste Remeš. Keď sa o podpise kapitulácie dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za „predbežný protokol o kapitulácii Nemecka“. Akt podpísania kapitulácie v Remeši vnímal ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu vo vojne.
Stalinovu nevôľu vyvolala najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Podpis kapitulácie sa preto zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste. Druhá svetová vojna v Európe sa teda oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze to bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.
Porážkou fašistického Nemecka sa síce skončila druhá svetová vojna v Európe, avšak v Ázii a v Tichomorí boje pokračovali, kde proti spojencom stálo Japonsko. Po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945 vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na kapituláciu. O necelý mesiac bola na vlajkovej lodi amerického tichomorského loďstva Missouri v Tokijskom zálive podpísaná 2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá znamenala definitívny koniec druhej svetovej vojny.
Druhá svetová vojna registrovala účasť 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa bojovalo v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii či v južnej a juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov.
Vo vojne zahynulo približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel Sovietsky zväz. Jednou z najtragickejších kapitol druhej svetovej vojny bol holokaust, ktorému za obeť padlo takmer šesť miliónov Židov.
www.ZIVOTPO.sk
